SlovenskýEnglish
Zmenšiť textZväčšiť text

HISTÓRIA OBECNEJ ŠKOLY

 23.08.2016

V roku 1873-75 občania postavili drevenú školu, ktorá však celá zhorela. Za veľkej pomoci miestneho farára Emila Kubeka občania postavili novú murovanú školu, ktorá stojí dodnes a je v nej umiestnená materská škola. ...

V roku 1873-75 občania postavili drevenú školu, ktorá však celá zhorela. Za veľkej pomoci miestneho farára Emila Kubeka občania postavili novú murovanú školu, ktorá stojí dodnes a je v nej umiestnená materská škola. Na výstavbu školy E. Kubek získal peniaze zbierkou od rodákov zo Snakova, ktorí žili v Amerike.

V školskej kronike zapisovateľ, miestny učiteľ, Štefan Juričko uvádza, že prvým učiteľom bol roľník Ján Prokopovič, narodený v Renčišove, okres Sabinov. V Snakove pôsobil ako kantor, kostolník a učiteľ v rokoch 1818-1860. Učilo sa v gazdovskom dome. Dochádzka do školy bola dobrovoľná.

V roku 1860 sa druhým učiteľom stal Andrej Ošľacký, narodený v Krivom. V Snakove pôsobil 15 rokov O rok neskôr v Snakove pôsobil učiteľ Andrej Košč, ktorý pochádzal z Cigelky. V roku 1880 z 540 občanov pri sčítaní ľudu už vedelo čítať a písať 137 obyvateľov, čo bola veľká zásluha miestneho učiteľa.

Po smrti Andreja Košča (15. 2. 1900) pôsobil v Snakove ako učiteľ Štefan Desiatnik do roku 1917. V čase silnej maďarizácie od 1. októbra 1917 do 15. októbra 1919 účinkoval na škole Albert Čisárik. Bolo to obdobie, kedy biskup Štefan Novák nariadil, aby sa pre tretí a štvrtý ročník používali maďarské učebnice. V maďarčine bol vydaný aj katechizmus a biblia.

Prvým kronikárom bol učiteľ Štefan Juričko, narodený v Komloši, ktorý prišiel na školu 21. novembra 1919 priamo zo zajatia v Taliansku.

V školskom roku 1919-20 bola prvýkrát vybavená škola učebnými pomôckami. „Učebnych pomocok pre učiteľa i žiakoch vobec nebylo, takže ša lem malo učilo. Stal ša prípad, že nebylo drov až za tyžden.“ (Kronika Gr. kat. ľud. Školy v Snakove, str. 10) Vyučovalo sa len v zime, lebo občania za maďarskej vlády v jari deti do školy neposielali. Keď učiteľ žiadal, aby deti navštevovali školu, celá obec bola proti učiteľovi a kričali: „Von s nim, išči takyj muderec tu nebyl nikda, von zo sela.“(Kronika Gr. kat. ľud. Školy, str. 10) Škola bola bez kníh.

Od roku 1920-21 mali deti už šlabikáre (Duchnovičov bukvar). Vyučovacím jazykom bol rusínsky jazyk.

V školskom roku 1925-26 chodilo do školy 56 žiakov. V januári tohto roku dostala obec obecnú knižnicu s 30 zväzkami kníh. 28. marca sa konala oslava k 60. výročiu úmrtia rusínskeho národného buditeľa 19. storočia A. Duchnoviča. V tomto školskom roku chodili do prvého ročníka aj 13-ročné deti. Po prvýkrát bol zápis ukončený podpisom učiteľa – kronikára Š. Juročka a odtlačkom okrúhlej pečiatky so slovensko-rusínskym nápisom a štátnym znakom ČSR. GR. KAT. ĽUD. ŠKOLA V SNAKOVE, GR. KAT. NAR. ŠKOLA V SNAKOVI dátumom 21. júla 1926, čo svedčí, že v Snakove bola rusínska škola.

13. februára 1927 bola v obci založená „Čitalňa A. Duchnoviča“, kde každý večer sa čítali po rusínsky knihy i noviny z obecnej knižnice. Ľudia mali veľký záujem čítať knihy od takého známeho rusínskeho buditeľa.

V školskom roku 1929-30 na škole došlo k výmene učiteľa a kronikára. Obec si zvolila za učiteľa Teodora Millého, ktorý pochádzal z Kyjova.

Školský rok 1931-32 sa začal až 8. októbra. V tento deň bol zvolený školskou stolicou za výpomocného učiteľa kantor Ján Murcko z Ujaku.

V školskom roku 1935-36 učiteľ a kronikár J. Firtko uvádza žiadosť rodičov o zmenu vyučovacieho jazyka zo slovenského na rusínsky. Dovtedy bol na škole vyučovacím jazykom slovenský jazyk, ktorý bol prijatý po rozpade Rakúsko-Uhorska. Minister školstva a národnej osvety Dr. Ján Krčmár žiadosti vyhovel a od apríla 1936 sa vyučovacím jazykom stáva rusínsky jazyk. V tomto roku sa konali na škole aj oslavy z príležitosti volieb nového prezidenta – E. Beneša. Program osláv mal rovnaký začiatok, a to hymna – „Podkarpatskyje Rusiny“ i „Ja Rusin byl“. Zápis v kronike bol písaný latinkou v rusínskom jazyku. Školu navštevovalo 113 detí, rozdelených do dvoch tried od 1. – 8. ročník.

V školskom roku 1942-43 došlo k výmene učiteľov. Na učiteľské miesto bol menovaný Michal Kopčák. Za výpomocného učiteľa do druhej triedy MŠANO ustanovilo Jána Rohaľa. Zápis je dobre čitateľný, písaný v slovenčine. V tomto roku boli cirkevné školy premenované na obecné. Zaznamenaný je celý opis zriaďujúcej listiny. Po prvýkrát sa spomína, že na škole bolo zasadnutie rodičovského združenia, na ktorom sa zúčastnil aj miestny farár Jozef Molčan.

O rok neskôr chodilo do školy 107 žiakov, z toho 96 národnosti rusínskej, dvaja žiaci národnosti slovenskej a 9 žiakov cigánskej národnosti, všetci gréckokatolíckeho náboženstva. Z toho môžeme usúdiť, že viac obyvateľov obce bolo rusínskej národnosti. Zápis sa končí dvoma tabuľkami. Jedna je o prospechu žiakov, druhá je prehľad žiakov podľa náboženstva a národnosti.

V školskom roku 1944-45 sa vyučovanie na škole začalo až 7. februára 1945. V tomto období prebehla aj voľba inšpektora Jozefa Hudáka (Rusín). Miestny učiteľ nacvičil divadelnú hru – „Svadboj načinajetsja i svadboj končajetsja“. 26. marca 1945 bola zriadená v Malcove obvodná meštianska škola pre obce Gerlachov, Snakov, Malcov, Hrabské, Lukov, Lenartov.

12. júna 1945 Slovenská rada pre školstvo a osvetu nariadila, aby bol stanovený na škole vyučovací jazyk ukrajinský. Ukrajinský jazyk bol na rusínskych školách nútený. Ľudia sa začali proti tomu búriť, nechceli, aby sa ich deti učili po ukrajinsky. Občania po ukrajinsky nevedeli písať, preto písali po rusky.

Zápis v školskom roku 1947-48 je písaný v ruštine aj napriek tomu, že vyučovacím jazykom bol ukrajinský jazyk. Nikto vtedy po ukrajinsky písať nevedel. 18. mája 1948 bola v obci založená mládežnícka organizácia („Sojuz molodeži Karpat“), do ktorej sa prihlásilo 21 mládežníkov. V tomto roku bola opravená školská budova.

Od školského roka 1953-54 ľudia po prvýkrát písali po ukrajinsky preto, lebo v tomto čase sa zdvihla vlna násilnej ukrajinizácie. Ľudia sa za ukrajinský jazyk búrili a bojovali proti nemu. Práve v tomto období občania napísali žiadosť na MŠ ČSR, aby sa vyučovacím jazykom na škole stal slovenský jazyk. MŠ žiadosti vyhovelo a od roku 1960 sa vyučovacím jazykom stal slovenský jazyk. Ukrajinský jazyk sa od 2. septembra vyučoval od 2. postupného ročníka v troch vyučovacích hodinách týždenne.

V školskom roku 1959-60 sa vymenil učiteľský kolektív. Riaditeľom školy sa stal Jozef Šveda a učiteľkou Alžbeta Švedová. V tomto roku bolo na škole prerušené vyučovanie od začiatku školského roku do 16. novembra pre štrajk rodičov proti vyučovaniu ukrajinského jazyka. Občania nechceli, aby sa vyučovali tri hodiny ukrajinčiny týždenne, preto svoje deti neposlali do školy až tri týždne.

V školskom roku 1960-61 boli žiakom rozdané knihy a všetky učebné pomôcky zdarma. Školu v tom čase navštevovalo 60 žiakov.

V školskom roku 1966-67 pre veľký počet žiakov bola vykonaná zmena dvojsmenného vyučovania na trojsmenné. Začiatok vyučovania bol o 7:30 hodine a vyučovanie tretej smeny končilo o 18:40.

V školskom roku 1967-68 bol zavedený 11-dňový vyučovací cyklus. 5. ročník bol odčlenený na ZDŠ Malcov. Ročné kronikárske zápisy od školského roka 1970-71 pokračujú v druhej kronike. V apríli v školskom roku 1973-74 sa začala výstavba novej školskej budovy. Tá bola daná do užívania v školskom roku 1976-77.

Počnúc školským rokom 1977-78 dochádza na škole k zmene učiteľov. Riaditeľom školy sa stal Andrej Slivka, učiteľkou Mária Slivková. Obidvaja učia V Snakove až do doteraz. 

Zoznam učiteľov, ktorí pôsobili na ZŠ v Snakove od roku 1818 

1. Ján Prokopovič  1818-1860 
2. Andrej Ošľacký  1860-1875 
3. Andrej Košč  1876-1901 
4. Štefan Desiatnik  1901-1917 
5. Adalbert Čisásik  1917-1919 
6. Štefan Juričko  1919-1929 
7. Teodor Millý  1929-1931 
8. Ján Murco 1931-1933 
9. Jozef Molčan  1933-1934 
10. Ján Firtko  1934-1942 
11. Nikolaj Ševcov  1936-1942 
12. Michal Kopčák  1942-1945 
13. Mikuláš Haraus 1945-1959 
14. Jozef Molčan 1945-1949
15. Michal Čulák  1945-1949 
16. Anna Mulíková 1946-1947 
17. Ján Barna  1946-1947 
18. Jozef Tulenko  1946-1947 
19. Vladimír Mochnacký 1946-1947 
20. Mária Čepigová 1947-1953
21. Štefan Joroščák  1952-1953 
22. Žofia Kramárová 1953-1958 
23. Eliáš Guľaš  1953-1959 
24. Helena Onofrejová 1958-1959 
25. Jozef Šveda 1959-1963 
26. Alžbeta Švedová  1959-1963
27. Eliáš Guľaš 1963-1964 
28. Terézia Kosťová 1963-1964 
29. Tibor Mohyla  1964-1965 
30. Marta Mohylová  1964-1965
31. Adam Gal  1964-1965 
32. Ján Olejár  1965-1977 
33. Helena Olejárová  1965-1977
34. Mária Beňová  1966-1967 
35. Oľga Holevová  1966-1967 
36. Andrej Slivka  1977- 
37. Mária Slivková 1977-